Hrušov

MÁME NAJSTARŠÍ ZNÁMY FOTOGRAFICKÝ ZÁZNAM HRUŠOVSKEJ PARTY!

136 rokov od prvej fotografickej zmienky o hrušovskej parte. Našli sme etnografický grál.

Rok 1890. Hrušov. Károly Pápai. Mária Hajdúchová. Parta.

To, na čo sa dnes pozeráme prostredníctvom historickej fotografie, môže byť jedným z najvýznamnejších obrazových dokumentov hrušovskej ľudovej kultúry.

Vieme potvrdiť, že v lete roku 1890 navštívil Hrušov etnograf a antropológ Károly Pápai. Hoci sa na stránke Néprajzi múzea uvádza v časti popisu miesta Balogrussó (Gomor) vieme potvrdiť, že sa nejedná o obec Hrušov v regióne Gemer, ale o Hrušov v regióne Hont, a to aj vďaka maďarskému textu, ktorý bol vydaný k výskumnej ceste Károly Pápaia, kde sa popisujú okolité dediny, ktoré etnofraf navštívil počas výskumu. Čo je viac zaujimáve, že skúmal Palócov a na porovnanie si vybral jednu slovenskú obec a to Hrušov. Hrušov tak už na konci 19. storočia nebol iba miestom každodenného života našich predkov, ale aj miestom odborného etnografického a antropologického výskumu.

Pápai vo svojom itinerári uvádza cestu z Ipolyságu cez Tesmag a Kelenye a následne píše: „egy tót [szlovák] falut (Hrussó)“ – teda „jednu slovenskú dedinu, Hrušov“.

Z tejto Pápaiovej cesty sa zachovali fotografie obyvateľov, obce a ich odevu. Néprajzi Múzeum v Budapešti dnes eviduje napríklad fotografiu „Falurészlet. Hrusso (Balogrussó), 1890“, ako aj portréty obyvateľov Hrušova. Pápai pracoval so sklenenými negatívmi a jeho fotografie patria medzi cenné, prvé etnografické terénne zábery.

A medzi nimi je aj fotografia označená:

„a) Hajduk Mária tót (szlovák) menyasszony pártában b) férfi“

Pápai Károly, 1890 – Néprajzi Múzeum, NM F 1963. V preklade: Mária Hajduk – slovenská nevesta v parte.

A práve táto fotografia je pre nás mimoriadne zaujímavá.

KTO JE ŽENA NA FOTOGRAFII?

Na fotografii vidíme mladú Hrušovčanku s mimoriadne bohato zdobenou partou. A tých detailov!

Vidíme množstvo drobných ozdôb, korálikov a sklenených perličiek, výraznú prednú časť party, tmavé bočné stuhy a charakteristickú úpravu vlasov „na choňík“. Všimli ste si na fotografii, že partu nemá pod hrdlom uviazanú, ale tenké stuhy, ktoré na to slúžili sú tam!

Oblečené má široké biele rukávce a kvetovaný živôtik. Pod krkom vidíme dva náhrdelníky: jeden zo sklenených, fúkaných perličiek a druhý z tmavých, červených korálikov, a tiež šnúrku viazanú vpredu pod hrdlom.

Doposiaľ najstarší záznam party pochádza z roku 1918/19, kde je odfotená skupina svadobčanov. V strede je nevesta Paulina Cúthová, rod. Benková, s partou na hlave a gombovým vencom v mentieke. Zaznamenali sme partu, ale nevedeli sme identifikovať jej presnú podobu. A práve tu sa začína veľmi zaujímavá otázka:

IDE O NEVESTU NA FOTOGRAFII?

Múzejný popis hovorí jasne: „menyasszony“ – nevesta.

Ale historická fotografia môže ukrývať viac, než nám napovedá jej dnešný katalógový názov.

V neskoršej hrušovskej dokumentácii tradičného ženského a svadobného odevu sa uvádzajú veľmi konkrétne prvky: „bielo opľecko bez prietki“, „biela maľuvaná šňúrka“ a „bieli srsťení ľajblík“ – živôtik.

V dokumentácii svadobného odevu mladuchy sa zároveň uvádza, že na živôtiku je vpredu pripevnená vetvička rozmarínu. A keď sa pozrieme na Pápaiovu fotografiu, rozmarínový prvok na nej nevidíme. Nevidíme ani ,,gombový veniec", ktorý dávali neveste pod partu ako symbol panenstva. To ešte neznamená, že môžeme múzejný popis označiť za nesprávny. Ale znamená to, že je úplne oprávnené položiť otázku:

Je na fotografii skutočne nevesta, alebo slobodné dievča v parte?

A práve táto otázka môže byť pre pochopenie fotografie veľmi dôležitá.

PARTA NIE JE LEN SÚČASŤOU OBRADOVEJ ÚPRAVY MLADUCHY

Na Hrušove sa parta nedávala len v svadobný deň. Slobodné dievčatá ju mohli nosiť aj pri významných cirkevných sviatkoch – pri slávnostných príležitostiach, keď sa obliekali do najkrajšieho sviatočného odevu. A fotografia presne takýto odev zachytáva.

Biele široké rukávce, šnúrka pod krkom, kvetovaný živôtik, garaľe a predovšetkým zdobená parta.

Neskoršia dokumentácia hrušovského odevu pritom zachytáva práve kombináciu bieleho oplecka bez výšivky, bielej maľovanej šnúrky a živôtika označovaného ako „bieli srsťení ľajblík“.

Ide o konkrétne odevné prvky, ktoré sa zhodujú s neskorším výskumom. Ale aj tu vidíme rozdiely vo vývoji odevu. Rukávce sú čisté, hladké, prieramky sú bez výšivky, stuha pod hrdlom vyčnieva z lajblíka a v súčasnosti je skrytá pod ním. Vidíme len mašličku.

Čo sa zachovalo do súčasnosti, je nosenie dvoch „náhrdelníkov“, ale aj to len u bohatých dievok. Jeden bol zo zlatých/strieborných fúkaných perličiek a druhý z červených „granátkov“.

„Mohol byť štvor- alebo šesťradový. Nosil sa „vo dvoje“ (v páre). Spodné boli červené a nad ňe sa dávali vrchné lesklé zvané „perľičke“ – tie sa pridávali hlavne počas sviatočných príležitostí“ (FOND TĽK, 2017).

15. AUGUST 1890?

A teraz prichádza jedna fascinujúca hypotéza.

Ak fotografia vznikla počas Pápaiovej letnej cesty v roku 1890 a ak je správna identifikácia fotografovanej ako Mária Hajdúchová, narodená v roku 1869, potom mala v lete 1890 približne 20 rokov a niekoľko mesiacov.

To úplne zodpovedá veku slobodného dievčaťa.

Môžeme si však položiť otázku: Nebolo už 20-ročné dievča v tom čase „staré“ na vydaj, keď sa v tom období vydávali aj 16-ročné dievčatá? Hovorilo sa, že čím staršia, tým chudobnejšia nevesta. Ale keby bola chudobná, mohla by si dovoliť vlastniť tak bohato zdobenú partu?!

Či to bola jej parta, alebo ju mala len požičanú, sa už nedozvieme.

Ale vieme nasledovné:

Podľa výskumu, ktorý sme realizovali v obci, sme zistili, že na fotografii je naozaj Mária Hajdúchová za slobodna, ktorá sa neskôr vydala za Jána Matušova, nar. 1875, a mali spolu dvoch chlapcov.

Ich svadobnú fotografiu, žiaľ, nemáme, ale môžeme predpokladať, že parta bola súčasťou jej obradovej úpravy hlavy.

Vrátime sa do 15. AUGUSTA 1890 – NANEBOVZATIE PANNY MÁRIE.

V roku 1890 pripadol 15. august na piatok.

Mohla byť fotografia urobená práve v tento deň?

Nevieme.

V dostupnej dokumentácii zatiaľ nemáme dôkaz, že Pápai fotografoval v Hrušove práve 15. augusta. Čakáme na vyjadrenie z Néprajzi Múzea v Budapešti (oficiálne stanovisko dostaneme až po 9. 9. 2026, keďže je dovolenkové obdobie).

Ale vieme, že etnograf Pápai bol v Hrušove v lete 1890. Fotografoval tamojších obyvateľov a ich odev, ako aj obec.
Máme fotografiu dievčaťa v hrušovskej parte datovanú do roku 1890. A máme dievča identifikované ako Máriu Hajduk – Máriu Hajdúchovú, keďže nemá pod partou rozmarínový veniec, ani pripnuté rozmarínové piero na hrudi, je viac ako pravdepodobné, že to bolo fotené počas cirkevného sviatku, kedy dievča prišlo domov a etnograf Pápai ju navždy zvečnil.

Ak sa raz podarí potvrdiť aj konkrétny deň fotografovania, mohlo by ísť o mimoriadne zaujímavú súvislosť.

Preto dnes, 15. augusta 2026, presne 136 rokov od možného fotografovania tejto party, si túto fotografiu pripomíname.

A TERAZ PRICHÁDZA EŠTE JEDEN PRÍBEH…

Potomkovia Márie Hajdúchovej žijú dodnes v Hrušove. A tento príbeh sa ešte viac prepája so súčasnosťou.

Našli sme potomkov Márie Hajdúchovej, ktorí dodnes žijú v Hrušove a sú úzko spätí s projektom Party v 21. storočí.

Pani Vargová, pravnučka Márie Hajdúchovej, je súčasťou rodinnej línie, ktorá sa spája aj s ďalším mimoriadnym príbehom. Jej manžel, pán Jozef Varga, našiel na povale starú partu. A práve táto parta sa neskôr stala hlavným námetom projektu Party v 21. storočí.

Čo bolo teda kedysi súčasťou každodenného a sviatočného života našich praprastarých mám, sa po desaťročiach opäť vrátilo do života Hrušova cez umelecký projekt.

A dnes sa pozeráme na fotografiu Márie Hajdúchovej, ženy z rodovej línie, ktorá žije v Hrušove dodnes.

To je príbeh, ktorý nás spája naprieč 136 rokmi.

Čo myslíte, čo nám odhalí múzeum v Budapešti? Dozvieme sa toho viac?

PS: Tento text vznikol so súhlasom rodiny a s jej dovolením ho zverejňujeme.

Zdroje:

K. Sabová 2021, (Parta, jej symbolika a nové podoby. (Na príklade zistení v obci Hrušov, okr. V. Krtíš).

A. Sásová, A. Brlošová, J. Brloš 2021 (Hrušovské rodiny)

www.ludovakultura.sk

https://fondtlk.sk/sk/slukentry/

https://library.hungaricana.hu/.../MEGY_NOGR.../...

https://gyujtemeny.neprajz.hu/en/collection/item/610152886/

Pápai Károly: „Előleges jelentés a palóczokhoz tett néprajzi kirándulásomról“ – Földrajzi Közlemények, 1890, 18. ročník, č. 8, s. 393–395.