Ján Lazorík

(* 29. september 1920, Torysa – † 30. august 2015, Krivany) bol slovenský pedagóg, etnológ, folklorista, zberateľ, archivár, fotograf, spisovateľ, šíriteľ používania nárečí, botanik a šľachtiteľ odrôd.

Život

Ján Lazorík sa narodil 29. septembra 1920 v obci Torysa v okrese Sabinov. Otec Koloman bol murárom, matka Irena bola šičkou a slúžkou v Pešti. Lazorík mal troch mladších súrodencov.^[1]

Po absolvovaní základnej školy v Toryse a následne gymnázia v Prešove študoval na Učiteľskom ústave v Prešove.^[2] Veľkými vzormi boli pre neho českí učitelia, ktorí vo svojich študentoch posilňovali lásku k domovine. Ovládal nemecký jazyk a esperanto.

V roku 1944 sa oženil s Emou, s ktorou mal sedem detí. Podľa ich vyjadrenia bol Ján Lazorík ako otec veľmi prísny.^[3] Ako učiteľ pôsobil najprv vo Vysokej. V 50. rokoch sa so svojou rodinou presťahoval do Krivian, kde v miestnej základnej škole vyučoval slovenčinu, nemčinu či hudobnú výchovu.^[1] Tohto povolania sa vzdal v roku 1976, keď sa zamestnal ako odborný pracovník v Okresnom múzeu v Starej Ľubovni.

Prínosy

Zberateľstvo a slovenčina

Ján Lazorík bol od svojho detstva vášnivým zberateľom hmotnej i nehmotnej ľudovej kultúry. Zameriaval sa v prvom rade na oblasť Krivany, neskôr pokrýval aj región Spiš. Nadobudnuté veci ľudovej kultúry uchovával najprv u seba v rodinnom dome, neskôr z priestorových dôvodov aj na obecnom úrade. V Krivanoch zriadil Centrum ľudovej kultúry a remesiel, ktoré je jediné svojho druhu na Slovensku.^[1] Počas života zapisoval a nahrával na magnetofónové pásky množstvo regionálnych ľudových piesní, hádaniek, príhod, legiend a rozprávok.^[1] Mnohé z nich publikoval vo svojich knihách.

Lazorík bol tvrdým zástancom reformy slovenského jazyka. Žiadal odstránenie ypsilonu, a teda dôsledné písanie mäkčeňov, čím by sa predchádzalo tvrdnutiu výslovnosti.^[1] Ľudí dlhodobo vyzýval, aby sa nehanbili za používanie svojho dialektu, pretože „nárečia sú pokladmi, keď žijú, žije i národ.“^[5]

Folklór

V roku 1968 založil Ján Lazorík jednu z prvých folklórnych skupín na Slovensku, s ktorou nacvičil množstvo folklórnych scénok a pásiem.^[1][4] V Krivanoch sa Lazoríkovi podarilo vybudovať amfiteáter.

Televízia a film

Vtedajšia STV na jeho námet nakrútila v roku 1996 ľudové divadlo Popaterce. Svoje myšlienky šíril ako účastník aj vo filmoch Iné svety od režiséra Marka Škopa (2006) a Cooltúra od režiséra Miroslava Rema (2016).

Ovocinárstvo

Ján Lazorík bol obdivovateľom šľachtiteľa Ivana Mičurína, preto v Krivanoch zriadil v roku 1953 Okresnú pioniersku mičurinskú stanicu.^[1] Počas života sa snažil vypestovať mrazuvzdorné ovocie. Zásluhou Lazoríka bolo v regióne vysadených viac ako 3000 ovocných stromov na prázdnych obecných a súkromných pozemkoch.^[7]

Ocenenia

V roku 2018 mu udelil Andrej Kiska in memoriam Pribinov kríž II. triedy „za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti ľudového umenia a folklóru“.^[1][8]

Diela

• 1992 – A ja vám vinčujem (Prešov: Regionálne kultúrne stredisko Prešov, 42 s.)^[1]
• 1993 – Juraj Krankota z Remenin – jeho „pripovidki“ a naše nárečie (Prešov: Regionálne kultúrne stredisko Prešov, 92 s.)
• 1995 – Krivjanske veśeľe a 182 notovaných piesní. (Prešov: Arkus, 149 s.)
• 1996 – Naše tradičné bačovstvo (Prešov: Arkus, 144 s.)^[1]
• 1996 – Naša stara dzedzina, Arkus, Prešov, Pripadnosce života, f chtorich naš pospoliti človek viňčoval, rospravjal f prislufkoch, skladal veršovanki, figľoval, filozofoval, modľil śe, pisal ľisti, hanľivo prezival a kľal..., 203 s., ISBN 80-88699-15-0
• 1999 – Jedzeňa na starej hornotoryskej doľiňe. Neuveriteľný život v minulosti. (Prešov: Arkus, podpora Komunitnej nadácie Veľký Šariš, 82 s.)^[1]
• 2000 – Fotočítanka ľudovej architektúry a bývania Východného Slovenska, Arkus, Prešov, 175 s., obsahuje 7 nákresov a 1043 fotografií, ISBN 80-968751-5-9.^[1]
• 2000 – Žic znamena rečovac, Arkus, Prešov, podtitul: Nárečové slová nemeckého pôvodu z hornotoryského kraja i z okolia v reči, rozprávaní i piesňach našich predkov, 112 s., ISBN 8096832522.
• 2001 – ako spoluautor: Monografia 700-ročnej obce Krivany (Krivany: Obecný úrad Krivany, 59 s.)
• 2002 – Pijactvo – na zdravičko, jasna skľeňičko, dobrich ľudzi pocešiteľňičko! (Prešov: Arkus, 94 s.)
• 2004 – Zbuňictvo. Scenka, rospravjaňe, piśňički, historia, CD – nośič. (Prešov: Arkus, 95 s.)
• 2005 – Rosprafki a pripovitki  rosprafkara Juraja Krankoti z Remeňin i iňšich rospravjačoch, pripovitkaroch. (Prešov: Arkus, 311 s.)
• 2007 – Humorno-pravdivé obrázky  zo starej „dzedzini“ , 1. - 2. časť (Prešov: Arkus, 119 s.)^[1]
• 2007 – Humorno-pravdivé obrázky  zo starej „dzedzini“ , 3. - 5. časť (Prešov: Arkus, 110 s.)^[1]
• 2007 – Humorno-pravdivé obrázky  zo starej „dzedzini“ , 6. časť (Prešov: Arkus, 102 s.)^[1]
• 2007 – Humorno-pravdivé obrázky  zo starej „dzedzini“ , 7. - 10. časť (Prešov: Arkus, 86 s.)^[1]
• 2009 – Humorno-pravdivé obrázky  zo starej „dzedzini“ , 11. - 14. časť (Prešov: Arkus)^[1]
• 2008 – ako spoluautor: Andrej Mizerák a jeho gajdica (spracoval a vydal : Richard Scholtés, Prešov: R.S. media, 57 s.)
• 2009 – Cigáni. CD nosič muzík a spevov Cigánov z Torysy /1971-1973/ (Prešov: Arkus, finančná podpora Úradu vlády SR, 107 s.)
• 2011 – Remeslá – domáce výroby a obrázky z minulého tradičného života (Prešov: Arkus, 202 s.)
• 2011 – Krivianska spisovateľka francúzskeho pôvodu Jolana Cirbusová a jej brat bohém a umelec, Andor – Andrej Cirbus (Prešov: Arkus, 32 s.)
• 2012 – Dzecke hri a zabaviska (Prešov: Arkus, 167 s.)^[1]
• 2013 – Kroje z hornej Torysy (Prešov: Arkus, spolufinancované z prostriedkov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, 59 s.)
• 2013 – 2014 – Scénky – 18. dielov (zošitov) – pre folklórne skupiny (spracované témy zo života ľudu v 80 scénkach).